Gibraltár
Vyše 300 ročný spor, v rámci ktorého si Španielsko nárokuje územie patriace Spojenému kráľovstvu od roku 1713
Gibraltár (často prezývaný The Rock – Skala) je zámorské územie Spojeného kráľovstva s rozlohou 6,5km2 a s vyše 30.000 obyvateľmi. Nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie k Afrike. Táto strategická poloha umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.
V Gibraltári spolunažíva viacero národností, pracuje tu veľa Španielov z okolitých oblastí. Základom obyvateľstva sú miešanci pôvodného španielskeho obyvateľstva, hovoriaceho andalúzkym nárečím s Arabmi, Britmi, janovskými Talianmi, ktorí sa nechcú považovať za Španielov a prajú si zachovanie terajšieho stavu.
Hlavným zdrojom príjmov a zároveň motorom ekonomiky tohto územia sú turizmus, nízke daňové zaťaženie, finančné služby, dodávky paliva a najnovšie je tu nárast firiem v oblasti online internetových hier. Na Gibraltáre je údajne zaregistrovaných viac firiem ako má obyvateľov. Ročne navštívi Gibraltár viac ako 7 miliónov turistov. Gibraltár vydáva svoje vlastné mince a bankovky – gibraltarskú libru, je však možné bežne platiť aj britskými librami.
Trošku z histórie Gibraltáru…
Gibraltár sa môže pochváliť strategickou vojenskou polohou a bohatou históriou i napriek tomu, že je to mesto s
necelými tridsaťtisíc obyvateľmi.
V roku 950 pred našim letopočtom Feníčania a Kartagejčania navštívili oblasť Gibraltáru, ktorá bola len ich zastávkou. Nachádzali sa tu ich obchodné stanice. Neusadili sa tu natrvalo, ale z tohto obdobia pochádza prvé známe pomenovanie Gibraltáru "Calpe" toto slovo má pravdepodobne pôvod vo Feníjskom slove "Kalph" čo znamená vyhĺbiť. Súvisí to pravdepodobne s tým, že sa tu nachádza množstvo jaskýň. Toto pomenovanie použil aj grécky filozof Platón. Považoval ho za jeden z Herkulových stĺpov. Druhý stĺp sa nazýva Mount Acha a nachádza sa na africkom kontinente. Za týmito stĺpmi sa podľa gréckej mytológie nachádzal koniec sveta. Ďalej bolo už iba podsvetie. Keď antický hrdina Herkules putoval, aby splnil úlohy, tak dorazil k obrovskej skale. Nechcelo sa mu vystúpiť na skalu, a tak sa rozohnal obrovským mečom a rozdelil skalu na dve polovice. Takto vznikli spomínané Heraklove stĺpy.
Rimania volali toto miesto "Mons Calpe". Lenže rímske impérium postupom času slablo, a tak aj Rímania stratili na Gibraltári svoje postavenie. To malo za následok vpád barbarov z východu. Vpadli tu Vandali a neskôr aj Vizigóti. K tejto udalosti došlo okolo roku 400 nášho letopočtu. Vizigóti sa tu usadili a založili kráľovstvo. Ich nadvláda nad územím Gibraltáru trvala vyše 300 rokov. Na africkej strane prielivu vznikla mocná moslimská ríša. V roku 711 nášho letopočtu sa na južnej strane polostrova vylodili vojská Músira abú Nusira. V čele sedem tisícovej armády stál Tarik Ibn Zeyda. O tomto vpáde sa dozvedel Vizígótsky vojvodca. Vyslal proti Tarikovi armádu o mnohonásobnej presile. Tarik dal spáliť vlastné lode a mužom povedal, že majú iba dve možnosti. Buď budú bojovať alebo zahynú vo vlnách mora. Tarik napokon po krvavej bitke vyhral. Na jeho počesť pomenoval skalu Gibraltár. Toto pomenovanie pochádza zo spojenia "Jebel Tarik" (Tarikova skala). Tarikove vojská obsadili skoro celý Pyrenejský polostrov. Celých šesť storočí bol Gibraltár pod moslimskou nadvládou. Tarik tu počas tohto obdobia prikázal vybudovať pevnosti a opevnenia, ale i napriek tomu tu mesto ešte neexistovalo. Až v roku 1160 Abdul Mamen kalif Maroka vybudoval mesto so všetkými nevyhnutnými pevnosťami a aj kaštieľom. Mesto vyrástlo od oblasti, ktorá sa v súčasnosti nazýva Grand Cassemate.
Gibraltár bol oslobodený od moslimskej nadvlády až v roku 1446 španielskymi vojskami. V nasledujúcich rokoch Gibraltár viackrát zmenil majiteľa. A až v roku 1501 sa dostal Gibraltár definitívne do rúk Španielska. Španielska 
kráľovná udelila Gibraltáru erb. Nariadila dobudovať hradby. Gibraltár patril Španielsku až do začiatku 18. storočia. V tomto období bol pri moci Karol II, ktorý nemohol mať vlastného potomka. Nasledovala Vojna o Španielske dedičstvo (1702-1713). V tejto vojne sa často menili zoskupenia spojencov. Jediné trvalé spojenectvo bolo medzi Anglickom a Holandskom. Anglicko-holandské vojská spoločne dobili gibraltársku pevnosť. Gibraltár mal pôvodne patriť Rakúsku, ale Sir Rooke si to rozmyslel a vyvesil Anglickú vlajku. Ešte v tom istom roku na Gibraltár zaútočili španielsko-francúzske vojská. Došlo ku krvavej bitke, ale napokon sa Angličanom podarilo bitku doviezť do víťazného konca, i napriek tomu, že gibraltársku pevnosť bránilo iba sedemnásť anglických gardistov. Angličania si v tomto období uvedomovali významnú polohu Gibraltáru a po uzavretí Utrechtskej dohody v roku 1713, ktorá ukončila vojnu, Gibraltár sa stal definitívne anglickou vojenskou pevnosťou. Táto skutočnosť sa však nepáčila Španielsku, ktoré sa v roku 1727 pokúsilo získať Gibraltár späť vojenskou cestou. Tento pokus sa skončil neúspešne. Španieli zopakovali svoj pokus ešte v roku 1779. Obliehali Gibraltár celé štyri roky. Toto bol posledný pokus získať Gibraltár späť.
Počas 19. storočia vznikla fráza "As safe as rock of Gibraltar- Pevný ako skala Gibraltáru." Táto veta súvisela s pevnosťou gibraltárskych opevnení. Život ľudí v Gibraltári začínal naberať obchodný smer. V roku 1830 bol status mesta zmenený z vojenskej pevnosti na kolóniu. V tom istom roku bol vytvorený nezávislý súd s výkonnou a legislatívnou mocou, ktorá bola v rukách guvernéra. V roku 1921 bol vytvorený mestský koncil.
Na začiatku dvadsiateho storočia Gibraltár vstúpil do ďalšej fázy svojej histórie. Rástla sila Nemecka a tento fakt si Angličania uvedomovali. Hľadali nové miesta pre svoje námorné základne. Vystavali v Gibraltári nové lodenice a Gibraltár bol pripravený na vojny dvadsiateho storočia. Počas oboch svetových vojen bol Gibraltár kľúčovým
miestom. Gibraltár bol schopný udržiavať úžinu bez nepriateľských plavidiel. Gibraltárska úžina slúžila ako zhromaždisko spojeneckých plavidiel. V novo vybudovaných lodeniciach sa opravovali poškodené plavidlá. Počas Druhej svetovej vojny Angličania evakuovali Gibraltár z bezpečnostných dôvodov.. Veľa Britov odišlo na Madeiru alebo Jamajku. Gibraltár sa musel počas vojnových rokov podrobiť veľkému množstvu zmien. Najpozoruhodnejšie zmeny prebehli na severnej strane skaly. Tu sa nachádzali nádherné záhrady, futbalový a kriketový štadión, ktoré museli uvolniť miesto pre výstavbu pristávacej dráhy. Boli vybudované tunely vo vnútri vápencovej skaly, ktoré ústili na povrch. Vo vnútri skaly boli vystavané komory na zásoby potravy a vody, mestá, ktoré mali vlastnú elektroinštaláciu, telefónne ústredne, úpravovne vody, pekárne...
Po vojne rástli požiadavky Gibraltárskeho obyvateľstva na samosprávu. V roku 1950 vznikol zákonodarný koncil, ktorý zrušil suverénne postavenie guvernéra. V roku 1963 otázka gibraltárskej suverenity prišla pred Inited nations specials commitree of recolonisation a Španielsko využilo túto príležitosť získať Gibraltár späť. Požiadavka bola sprevádzaná odporom a sprísnením kontrol na Španielsko - Gibraltárskej hranici. V roku 1969 bola hranica medzi Gibraltárom a Španielskom úplne uzatvorená. V tom istom roku bol mestský a zákonodarný koncil spojený a Gibraltár získal samosprávu v domácich i zahraničných záležitostiach. Po šestnástich rokoch bola hranica otvorená a od tohto momentu môžeme vzťahy medzi Gibraltárom a Španielskom považovať za stabilné, až na nespokojnosť Gibraltárskej vlády so španielskymi rybármi v pobrežných vodách.
V rokoch 1967 a 2002 boli uskutočnené referendá, v ktorých sa rozhodovalo o tom, či Gibraltár i naďalej ostane v rukách Angličanov. Viac ako 98 % obyvateľov chce aby Gibraltár ostal pod samosprávou Angličanov.
Povesť hovorí, že pokiaľ na skale bude aspoň jedna opica, tak Gibraltár bude patriť Angličanom.
Aktuálne...
Španielsko žiada o navrátenie Gibraltáru, malej anglickej dŕžavy na južnom pobreží. Bol obsadený počas Vojny
o španielske dedičstvo v roku 1704 a bol priznaný Británii roku 1713 Utrechtskou zmluvou. V súčasnosti sa konflikt znova vyhrocuje. Najnovší spor pôvodne vyvolala snaha gibraltárskych úradov zabrániť španielskym rybárom loviť pri ich pobreží, kde sa nachádza niekoľko ohrozených druhov rýb. Hádzanie betónových blokov a vytváranie ochranného pásma iba vyvolalo vášne, ktoré sa stáročia hromadili. Súčasná konzervatívna španielska vláda nemieni ustúpiť a žiada vrátenie územia Španielsku.
Zdroj: http://www.gibraltar.wz.cz, www.gibraltar.gov.gi
